Koho vlastne voliť?

Žiadny z diskutujúcich nepriniesol do debaty nič prevratné. Martin Petruško pôsobil pokojne, ale trochu subtílne. Keďže musel čeliť kritike ostatných kandidátov, veľmi skoro vyčerpal svoj čas určený dramaturgiou relácie. Nebolo jednoduché neustále odolávať útokom typu... lebo Smer.

Alena Bašistová predstavovala spojenie piatich kandidátov. Ne ustále hovorila o svojom skvelom tíme, pričom mohla a mala vysvetliť, že spojenie Bašistová, Dečo, Havrilla, Lesňák, Špak, nie je Smerácka úderka, ale snaha nezávislých kandidátov ponúknuť silnú alternatívu. Mala vysvetliť, že toto spojenie vzniklo preto, lebo všetci piati majú jedno spoločné. Nechcú, aby v Košiciach vyhral kandidát Smeru a zároveň nie sú spokojní s výberom aktivistov a niektorých pravicových strán a jednoducho si na radnici neželajú človeka typu Jaroslav Poláček.

Ani skúsený politický matador Viliam Novotný neprekročil svoj tieň. Snažil sa síce ponúkať riešenia, ale z jeho vystúpenia bolo cítiť, že toto je posledná šanca vyšplhať sa v preferenciách vyššie.

Diskusia dosť jasne odhalila militantný prístup Jaroslava Poláčka. Možno je tak založený, ale počas celej debaty znelo... Košice majú katastrofálne parkovanie, dopravu, kultúru, šport... všetko. Ak by si podľa neho mal niekto vytvoriť obraz o Košiciach, vytvoril by si predstavu škaredého zanedbaného sivého mesta bez atmosféry.

A ešte jedna poznámka k nemu. Nechceme sa už vracať k podozreniam, ktoré boli publikované, ani riešiť jeho vzťahy, ktoré si rozhodne mal dať do poriadku pred podaním kandidatúry. Ak je však pravdou, že na svojho syna prispieva sumou 40 eur, z čoho približne 23 eur tvoria rodinné prídavky, tak to vytvára dojem bezcharakterného chrapúnstva. Ak to pravda nie je, mal by to rozhodne vysvetliť a tiež žiadať od zdroja tejto informácie primerané zadosťučinenie.

(lo)