Smutné výročie tragédie

Smútočný veniec už deň pred smutným výročím k pamätníku z dielne výtvarníka Zbigniewa Nišponského, ktorý vytvorili pred desiatimi rokmi na pamiatku obetí, položilo vedenie mestskej časti Staré mesto, ako aj Soňa Klemová, ktorá bola priamom účastníčkou „jazdy smrti“ a Terézia Šestáková, ktorá počas tragédie prišla o dcéru.

„Nedá sa na to zabudnúť. Odvtedy vôbec nechodím električkou. Dcérka by mala teraz 56 rokov. Ja sa tu pri pamätníku vždy zastavím, zapálim sviečku a idem ďalej. Už nemôžem nič viac urobiť. Bola študentka gymnázia - prvý ročník. Chodila na matematickú olympiádu, veľmi múdre dievčatko to bolo,“ zverila sa so slzami v očiach pani Terézia.

Viac šťastia ako jej dcéra mala pani Soňa Klemová. Tá z električky vyviazla takpovediac neporušená. „Som tá, ktorá prežila. Štyridsať rokov sa denne budím s tým, že mi dal Pánbožko druhú šancu. Pamätám si to veľmi živo, dodnes je to trauma, keď električka zaškrípe, alebo vydá podozrivý zvuk. Učila som v tom čase na Konzervatóriu a z našej školy sme tam boli piati. V druhom vozni som sa viezla so Štefanom Margitom, ktorý bol vtedy na našej škole študentom a s Maruškou Nedomovou, ktorá dnes hrá v Radošinskom naivnom divadle,“ zaspomínala si Soňa Klemová. 

Že niečo s električkou nie je v poriadku si všimla až vo chvíli, keď nabrala vysokú rýchlosť a nad hlavou jej začali iskriť elektrické drôty.

„Chytila som sa pevnejšie, naraz len všetci zhíkli a nastalo hrobové ticho. A potom chvíľu neviem, čo bolo. Precitla som tak, že som ležala na ľuďoch. Mojím šťastím bolo, že som si počas jazdy presadla z pravej strany od dverí na ľavú,“ dodal Soňa Klemová Keďže ich zo školy prežilo všetkých päť, rozhodli sa vytvoriť akýsi patronát nad okolím pamätníka  a pravidelne sa oňho starajú. 

„Pamätám sa na chvíľu, keď správu o tragédii hlásili v rozhlase. Študoval som v tom čase v Bratislave a premkol ma strach, či sa niečo nestalo mojej rodine a blízkym. Našťastie nie, no deväť prevažne mladých ľudí to šťastie nemalo,“ uviedol starosta mestskej časti Staré Mesto Ľubomír Grega.

Na smutné výročie havárie električky číslo 6, ktorá smerovala zo Staničného námestia na Námestie Maratónu mieru a vyhaslo deväť ľudských životov a zranenia utrpelo až deväťdesiat ľudí, si pripomína aj dopravný podnik.

Obete nešťastia si uctí vyvesením čiernej zástavy na budove sídla spoločnosti. Všetky električky vypravené v deň smutného výročia majú na spätných zrkadlách pripevnené symbolické čierne stužky.

„Ani po 40 rokoch nezabúdame na tragédiu, ktorá hlboko a navždy zasiahla rodiny obetí a účastníkov nešťastia z 30. októbra 1978. V mene Dopravného podniku mesta Košice vyjadrujem úprimnú sústrasť pozostalým tragickej nehody. Verím, že nič podobné tomuto nešťastiu sa už nikdy nezopakuje,“ povedal na margo smutného jubilea riaditeľ dopravného podniku Richard Majza.

Po nehode dopravný podnik prijal bezpečnostné opatrenie nariaďujúce električkám na Triede SNP vo svahu smerujúcemu k Amfiteátru úplne zastaviť.  

(fek, mk, ab)