Vo Wuhane na letisku vás vítajú smajlíci, Číňania sú veľmi milí a ústretoví

Aká bola cesta ?

Letel som 5. novembra z Budapešti do Paríža a stadiaľ priamo do Wuhanu. Zaujímavé je, že je to jediné priame spojenie z Európy do Číny a to kvôli tomu, že tam majú Francúzi spoločnú továreň. Let trval z Paríža 11 hodín a nič „lepšie“ si neviem predstaviť, ako trápenie, kde si  počas toľkých hodín poskladám nohy....(smiech)

Aké boli prvé zážitky pri prílete ?

Už na letisku to bolo zaujímavé. Keď sme prechádzali cez imigration office, tak som si všimol, že pracovníci mali pri pulte smajlikov. Veľkého, menšieho a najmenšieho. A cestujúci klikne na toho, ako hodnotí vstupné služby. Je to milé, i keď tam majú zatiaľ málo turistov, snažia sa čo najlepšie vychádzať ľuďom v ústrety a zlepšovať služby.

Čo vás na tomto meste zaujalo ?

Dovtedy som Wuhan nepoznal. Ohromilo ma, že už pred viac ako 10 tisíc rokmi na tomto území žili ľudia. Ale čo je najzaujímavejšie, mesto tam už bolo pred 3 a pol tisícmi rokmi. Je to úžasná, stará civilizácia s bohatou históriou. Žili tam aj dynastie Ming a Qing. Wuhan bolo aj kráľovské mesto a my o ňom nič nevieme. Rozkladá sa pri rieke Yangtze a má rozlohu 8 tisíc kilometrov štvorcových, čiže skoro ako pätina Slovenska.

A aké je mesto v súčasnosti ?

Napriek tomu, že má niekoľko tisícročnú históriu, obrovský rozmach zažíva v posledných rokoch. Za uplynulé 3 dekády sa zdvojnásobil počet obyvateľov. Rastú tu mrakodrapy a výškové budovy ako huby po daždi. Mesto má obrovský potenciál, je moderné a žiaľ historické budovy tu už nenájdete. Bohužiaľ počas kultúrnej revolúcie, zničili všetko čo súviselo s cisárskymi dynastiami. Preto najstaršie budovy majú 50 rokov a nanovo postavili repliky historických stavieb. Aj výnimočná pagoda Žltého žeriava, ktorá je dominantou mesta, je len presnou replikou.

Čo je úplne iné, ako u nás ?

My sme bývali v hoteli pri rieke a fascinovalo nás aká je tam riečna premávka. Nonstop sú na rieke lode, či cez deň alebo v noci. Premávka je tam snáď, ako u nás na Tr. SNP.  Teraz tam budujú mosty, lebo dovtedy ich mal Wuhan len dva, takže vodná doprava je prioritná. Zásobovanie bolo len vodnou cestou. Ale mesto má aj metro a verejnú autobusovú dopravu .

Čína sa netají tým, že chce pritiahnuť investorov

Áno v tom sú perfektní. Investorom vychádzajú v ústrety tak, že v developerskej zóne, vybudujú továreň, k tomu sídlisko, kancelárie, takže keď príde zahraničný investor, má všetko na jednom mieste. Boli sme si jednu takúto zónu pozrieť, kde už pripravili bývanie pre 300 tisíc ľudí. V podstate akoby vybudovali celé Košice pre priemyselnú zónu.

A čo obchody ? Prídu si šopoholici na svoje ?

Mňa veľmi prekvapilo, že v celom meste som nevidel ani jeden obchod so suvenírmi. Obchody sú samozrejme také, ako všade v svetových metropolách. Je tam veľa značkových obchodov, ale i obchodov kde sa dajú kúpiť akože značky za dobré ceny. Na trhoch sa musíte jednať. Ak vidia „nečíňana“, tak cena dramaticky rastie a keď to človek zjedná na polovicu, tak i tak možno prerobil. Číňania sú fanatickí nakupovači. Cez týždeň nemajú čas, ale cez víkend kupujú všade a všetko. Mladí sú takí istí, ako u nás. Nosia tú istú módu, radi sa bavia.

Určite ste ochutnali originálnu čínsku kuchyňu, aká je ?

Keďže celé mesto je postavené na vode, pestuje sa tu obrovské množstvo ryže. Čo je však zaujímavé, nám ryžu veľmi neponúkali. Zrejme ryžu v takých lepších reštauráciach, považujú za jedlo chudobných a preto ju podávajú minimálne. Jedia najmä mäso, zeleninu na všetky spôsoby a aj rezance. Čínska kuchyňa v Číne je úplne iná, ako čínska u nás. Väčšinou, turistom chutí tá už exportovaná. I mne chutí viac u nás doma. Tradičná čínska je pomerne málo slaná, zelenina sa robí väčšinou na vode a samozrejme je dosť pikantná. Iná je chuťovo, asi používajú iné korenie. A majú aj iné stravovacie návyky. V hoteli na raňajky sme si len my  dávali vajíčka a bežné veci a oni najmä polievky, teplé jedlé, mäsá. Zjedia ráno obrovské množstvo jedla a napriek tomu sú veľmi chudí.

Boli ste sa najesť aj dakde na trhoch, ako domáci ?

Napriek veľkému pokroku čo urobili, asi by som sa na trhu nenajedol, lebo ten klasicky hygienicky štandard je úplne iný ako u nás.

Cítiť, že Čína má množstvo obyvateľov ?

Áno je to očividné. Na každú prácu je tam veľa ľudí. Vchádzate do reštaurácie a už vás štyria vítajú, piati obsluhujú a opäť štyria vyprevádzajú. Bolo sme sa napríklad pozrieť v nemocnici a dvaja ľudia sú len pri výťahoch a dohliadajú na to, aby sa ľudia nepchali a v každom výťahu je zriadenec.

A pijú, sú tam bary ?

Sú tam bary, ale sú dosť zastarané. V hoteloch sú samozrejme moderné, lenže tam je to veľmi drahé. Majú tam všetko čo sa pije vo svete aj svoje špeciálne nápoje, napríklad ryžové pálenky i svoje pivo. Áno a Číňania pijú a majú i takú výdrž ako my.

Boli ste aj mimo mesta ?

Nie, ale čo ma príjemne prekvapilo, výborne sa tam jazdí. Napriek tomu, že je to obrovské mesto, je skvele vybudovaná infraštruktúra. Na rozdiel od Vietnamu, je tam však minimum motoriek. Bicykle skoro vôbec nevidno, jazdia najmä autami.

Ako tam žijú ľudia ?

Ľudia tam žijú doslova z ničoho. Žije tam 10 miliónov ľudí ale až 20 miliónov tam dochádza z dedín za prácou na veľké stavby. A oni celý ten čas čo tam pracujú, žijú len v maringotkách a je ich v nich minimálne osem. Pracovať chodia celé dediny a potom z toho žijú rok. Aby sa nič nestalo, tak musia dodržiavať prísne podmienky. Ak jeden z dediny zlyhá, čiže niečo vyvedie, tak celá dedina musí ísť preč. Čiže dávajú na seba pozor. A takýto človek, ktorý spôsobí hanbu dedine sa už nesmie do dediny mnohokrát ani vrátiť.

A čo politika jedného dieťaťa ?

Áno, i o tom sme sa rozprávali a teraz je už badať i v tomto uvoľnenie. Keď sa zoberú dvaja jedináčikovia, už budú mať môcť dve deti. Aj v Čine totiž obyvateľstvo starne a potrebujú omladiť.

Poznajú Košice, alebo Slovensko ?

Bežný Číňan nie. Ale i oni pochopili, že keď sa chcú otvoriť svetu, musia cestovať a spoznávať iné kultúry. Napríklad i naše mesto chcú spoznať cez EHMK a preto nás i pozvali. My sme si boli pozrieť ich bábkové divadlo, školu pre talentované deti a bolo to ohromujúce, čo všetko dokážu. Prvýkrát v živote som tam videl taký akrobatický súbor, že som nechápal, ako dokázali lietať vzduchom bez zaistenia. Ukázali nám čo je pre nich špecifické a čo by nám mohli prísť ukázať. Takže uvažujeme, že prídu ku nám na festival bábkových divadiel. Môj pocit z Čiňanov je veľmi dobrí. Sú milí, slušní a chcú nás spoznať.

(em)