Ako pôsobia výtvarné diela na ľudský mozog?
Príbeh, emócie, spomienky. To všetko dokáže v nás vyvolať vizuálne umenie, či už ide o výtvarné diela, mediálne obrazy či reklamu. Často sa hovorí o vzťahu medzi umelcom a jeho tvorbou, ale už menej o tom, ako ovplyvňujú umelecké diela bežných ľudí a ich mozog. Nahliadnite s nami v pondelok 24. februára v košickom Kine Úsmev s výskumníkom Petrom Adámkom z Národného ústavu duševného zdravia v Klecanoch do výskumu na pomedzí psychológie vizuálneho vnímania, umeleckej teórie a neurovied. Prednášajúci je súčasťou výskumnej skupiny Obraz, mysl a mozek, ktorá sa zaoberá vplyvom výtvarných diel na ľudský mozog.
Mohli by ste laicky priblížiť, o čom budete hovoriť v prednáške Ako pôsobia výtvarné diela na ľudský mozog?
Petr Adámek: V stručnosti sa pokúsim načrtnúť, ako vlastne vznikol odbor experimentálnej neuroestetiky, popísať prístroje, s ktorými pracujeme a hlavne sa zameriam na to, akým spôsobom a prečo v nás niektoré obrazy zanechávajú taký silný dojem.
Ako ste sa dostali k tejto téme?
Petr Adámek: Vždy ma zaujímala biológia a už v rámci magisterského štúdia som pracoval s najnovšími metodologickými postupmi skúmania umeleckých diel. K vizuálnemu vnímaniu a tomu, ako ho spracováva mozog to už bol skutočne len kúsok.
Aká je, v skratke, metodika vášho výskumu?
Petr Adámek: Skutočne v skratke: veľmi zložitá. Teraz ale vážne. Vždy je za potreby premýšľať o tom, čo vlastne hľadáme v tom či onom konkrétnom prípade a či prístroje, ktoré používame, sú vôbec schopné vo svojich výstupoch či dátach na našu konkrétnu otázku odpovedať.
Čo zaujímavé ste počas výskumu zistili či spozorovali?
Petr Adámek: Jeden z najzaujímavejších výskumov aktuálne dokončujeme. Zamerali sme sa na to, ako u ľudí vzniká pocit toho, že na ne obraz skutočne silne pôsobí, či už emočne alebo esteticky. A či má táto vysoko osobná skúsenosť nejako všeobecnú charakteristiku naprieč spoločnosťou, a pokiaľ áno, či sa s ňou dá nejako pracovať.
Keď hovoríme o výtvarných dielach, aj reklamné či mediálne zdelenia sa dajú z pohľadu ich estetiky či techniky označiť za výtvarné diela. Rozlišovali ste pri výskume výtvarné diela na tie s umeleckou hodnotou a na tie, ktoré sú konzumné? Aký kľúč ste použili?
Petr Adámek: Áno aj nie. Opäť, záleží na detailoch konkrétneho výskumu a na otázke, ktorú si kladieme. Za posledných pár rokov máme niekoľko prác, ktoré sa zameriavali na čisto výtvarné diela a ďalšie potom na mediálne zobrazenie konkrétnej témy. V súčasnosti chystáme nové projekty, ktoré sa zamerajú okrem iného na rozdiel medzi estetickými či umeleckými a čisto “momentkovými” fotografiami.
Ako sa dajú využiť výsledky vášho výskumu?
Petr Adámek: S primárnym výskumom je to vždy ťažké. Praktická aplikácia by sa určite našla, avšak primárny výskum sa snaží zodpovedať a popísať základné charakteristiky určitého fenoménu. Neskôr niekto vaše výsledky môže, ale aj nemusí použiť vo výskume aplikovanom.
Petr Adámek
absolvoval odbor Dejiny umenia na FF JU v roku 2013 a magisterský titul získal na Seminári dejín umenia FF MU v Brne. Už počas štúdia v Českých Budejoviciach aktívne spolupracoval na umelecko-historických grantových projektoch a venoval sa publikačnej činnosti. Pri štúdiu v Brne sa však začal zaujímať o súčasný neurovedný výskum a zameral sa na oblasť ľudskej percepcie umeleckých diel. V súčasnosti je študentom doktorského štúdia odboru neurovied na 3. lekárskej fakulte Univerzity Karlovej. Pod vedením doc. Ladislava Kesnera pracuje vo výskumnom tíme Obraz, mysl, mozek v laboratóriach Národného ústavu duševného zdravia v Klecanoch a zároveň spolupracuje na chode kognitívneho laboratória Univerzity Palackého v Olomouci.
Kedy: 24. 2. (pondelok)
Štart: 19:00 hod.
Lístky: bit.ly/VytvarneDiela2402
Event: https://www.facebook.com/events/556382634914049/