Košičan Jaroslav Čollák je študentskou osobnosťou roka 2012

Úspešný košický študent práva Jaroslav Čollák je ambiciózny, mladý muž. Športovo nadaný mladík dal prednosť pred futbalovou kariérou, paragrafom a urobil dobre. Jeho úsilie bolo odmenené rôznymi oceneniami a v roku 2012 sa stal slovenskou študentskou osobnosťou roka. Okrem štúdia sa tiež venuje svojej vlastnej webovej stránke. Ako to všetko zvláda, nám prezradil v rozhovore

Povedzte nám niečo o sebe. Prečo ste sa dali na štúdium práva ?

 

Od príchodu na strednú školu som bol presvedčený o tom, že moje ďalšie vysokoškolské kroky  povedú práve na právnickú fakultu. Celé moje obdobie štúdia na Gymnáziu Opatovská cesta 7 bolo ovplyvnené individuálnym študijným plánom, ktorý som mal z dôvodu aktívneho futbalového pôsobenia v dorasteneckých ligových družstvách MFK Košice. V kategórii starší dorast som v sezóne 2006/ 2007 hral za majstrovský tím MFK Košice. Spoznal som reálie slovenského futbalu, prežil som si horšie aj lepšie chvíle, spoznal som futbal z oboch strán, jednak z tej futbalovej, ktorú vidíme na ihrisku, a jednak z tej, ktorú diváci nevidia

 

Bol pre vás futbal dôležitý ?

 

Mladý človek v stredoškolskom veku vníma najmä súčasnosť, budúcnosť a perspektívy mu možno mnohokrát unikajú. Povedal by som, že toto vnímanie „sveta“ sa u mňa nekonalo. Skutočnosť, že som sa aj napriek tomu pozeral do budúcna tkvela v tom, že popri tomto „futbalovom živote“ som však vždy udržiaval blízky vzťah s predmetmi, o ktorých som vedel, že vedomosti z nich plynúce budem potrebovať na prijímacie konanie košickej právnickej fakulty, teda dejepis, a náuka o spoločnosti. Musím však podotknúť, že bez úprimnej snahy a pomoci triedneho učiteľa Phdr. Juraja Schmidta by mnoho z toho nebolo možné, za čo mu aj týmto dodatočne nesmierne ďakujem. Bezpochyby bol tým hlavným elementom, ktorý umožnil, že som dokázal skĺbiť šport a štúdium.

 

Aká bola podpora vašej rodiny ?

 

Môj otec je dlhé roky aktívny advokát a mama má skončenú právnickú fakultu taktiež, a právnické korene siahajú aj ku mojím, dnes už bohužiaľ zosnulým starým otcom. Takže som mal a mám obrovskú rodinnú podporu.  Od roku 2008 som študentom Právnickej fakulty UPJŠ a rokom 2013 ju ukončujem ako magister práv s vyznamenaním. Bez ohľadu na to si myslím, že právo je dnes, aj keď sa to tak na prvý pohľad nemusí zdať tou časťou organizácie spoločnosti, bez ktorej by jej existencia nebola možná. Taktiež si myslím, že právo dokáže ovplyvňovať spoločenské vzťahy aj v pozitívnom zmysle, ale to si však bežný človek neuvedomí, pretože on vníma subjektívne len zákazy, pri ktorých má pocit, že sú v pomere ku jeho právam v nesmiernej prevahe. To však v mnohých prípadoch nie je pravda.

 

Aké ocenenia ste získali a začo ? Najmä to posledné - čo vám to dalo, k čomu vás zaväzuje ?

 

Počas štúdia na vysokej škole som bol ako každý iný študent vystavený profilovaniu osobnosti, vnímaniu nových kontaktov a spoznávaniu nových životných situácií či rozhľadov. Pri tom všetkom som si uvedomil, že dnešný svet už mladý človek nemôže prežívať, ale musí ho tvoriť. Musí dokázať, že je schopný, musí predčiť konkurenciu a musí dokázať, že vie byť výnimočný. Inak mu ostáva len zalamovať rukami nad nemožnosťou splniť si svoje životné túžby a ciele, ktoré by mali v budúcnosti každého mladého človeka hrať podstatnú úlohu. V tom čase som už bez pochybností vedel, že tá moja budúcnosť sa bude upínať na právo. To všetko ma viedlo k tomu, že som sa začal zaujímať vo svojom voľnom čase o právnu filozofiu, teóriu práva a teóriu štátu a práva, so záujmom taktiež štúdiu obchodného práva. Moja športová minulosť o ktorej som hovoril v úvode, a taktiež záľuba odborne napredovať sa spojila v skutočnosti, že som sa začal zaujímať o problematiku športového práva. Počas rokov 2011 a 2012 som bol dvakrát ocenený výročnou cenou rektora Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, taktiež cenou dekanky Právnickej fakulty v Košiciach. V roku 2012 som bol ocenený cenou Karola Planka pre študenta za súbor príspevkov uverejnených v Justičnej revue, ktorú vydáva Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Ocenenie som si prevzal osobne od ministra spravodlivosti JUDr. Tomáša Boreca.

V roku 2012 som úspešne dokončil bakalársky stupeň štúdia, ktoré som dokončil s vyznamenaním. A v roku 2012 som dostal ocenenie Študentská osobnosť roka 2012, v ktorej som sa stal laureátom kategórie právo, filozofia, politológia a sociológia spomedzi zhruba 15 nominovaných študentov v tejto kategórii. Do súťaže ma nominovala právnická fakulta v Košiciach.

Uvedené ocenenia pre mňa samozrejme znamenajú mnoho. Vnímam ich ako príjemné ocenenie už odvedenej práce, no predovšetkým sú pre mňa záväzkom do budúcnosti.

 

Čo momentálne robíte ?

 

Momentálne sa nachádzam v stave po skončení vysokej školy. Nepožívam však status nezamestnaného, nakoľko sa venujem aj podnikaniu. Prirodzene, na akademickej pôde by som chcel zotrvať a preto si práve v týchto dňoch podávam prihlášku na tretí, doktorandský a súčasne najvyšší stupeň vysokoškolského vzdelávania.

Blíži sa leto, toto obdobie venujem aktívnemu oddychu, rodine, svojej dlhoročnej priateľke a zdokonaľovaniu sa v anglickom a ruskom jazyku. Veď je to moje posledné „kvázi študentské leto“, po ktorom bude nasledovať náročná jeseň plná koncipientských, a snáď aj doktorandských povinností. V tomto období sa budem venovať aj práci pre občianske združenie Učená právnická spoločnosť, ktorého členom som sa mal možnosť stať v roku 2012.

 

Povedzte nám niečo o vašej webovej stránke, ktorej ste zakladateľom?

 

V roku 2010 som dostal víziu. Víziu vytvorenia internetového projektu, ktorý by preniesol význam kníh – kroník, obecných či mestských zoznamov obyvateľov na internet. Samozrejme, urobiť to bez súhlasu daných osôb nemôžete vzhľadom na platný legislatívny stav dotýkajúci sa ochrany osobných údajov. Preto sme museli začať od nuly, vymyslieť projekt, dať mu formu a pokúsiť sa osloviť ľudí.

Kronika Slovenskej republiky je projektom, ktorý obsahuje interaktívne „kroniky osôb“. Každé krajské mesto má svoju Kroniku, do ktorej môžete zapísať svoje meno, prípadne k menu môžete pripojiť obľúbený citát, motto, životné krédo, myšlienku či Váš životný príbeh. Skrátka, bezplatnou registráciou v Kronike Slovenskej republiky sa Vaše meno alebo ďalší text stane súčasťou dedičstva, ktoré tu ostane navždy. Ľudia takto tvoria kroniky plné zápisov, mien, pocitov a vyjadrení osobných sympatií k danému krajskému mestu. Pre všetkých tých, ktorí v krajských mestách nežijú sme vytvorili univerzálnu Kroniku Slovenskej republiky.http://www.kronikaslovenskejrepubliky.sk/

 

Obsahuje Kronika Slovenskej republiky ešte niečo výnimočné?

 

Za výnimočnú by som označil Galériu Slovenskej republiky, v ktorej sa nám podarilo skompletizovať fotografie profesionálnych fotografov, ktorí sa zaoberajú fotením prírodných, kultúrnych či iných krás našej krajiny. V galérii sa nachádza viac ako 350 neopísateľných fotografií, ktorých skompletizovanie do jednej fotogalérie ma nesmierne teší. Návštevnosť projektu Kronika Slovenskej republiky sa od spustenia galérie podstatne zvýšila.

Výnimočnou by som taktiež nazval komunikačnú funkciu Kroniky Slovenskej republiky. V roku 2011 sme zainvestovali nemalé finančné prostriedky, a vytvorili sme z nášho projektu komunikačný server. Užívatelia tak môžu po registrácii prostredníctvom svojich osobných profilov komunikovať, čo vytvára z Kroniky Slovenskej republiky priestor, kde sa môžu interaktívne stretávať všetci Slováci a Slovenky. Výhoda komunikácie na Kronike Slovenskej republiky je v tom, že neobsahuje žiadne verejné profily, verejné fotografie, verejné informácie. Stačí registrácia v niektorej z deviatich Kroník, a komunikujete s ktorýmkoľvek užívateľom ktorejkoľvek Kroniky. Máme už informácie o tom, že na základe podobnosti priezvísk sa takýmto spôsobom spoznali rodiny, ktoré o sebe pred registráciou v Kronike Slovenskej republiky nevedeli.

 

Aké sú vaše koníčky ? Mimo práva.

 

Ku mojim koníčkom patrí sledovanie športov ako je futbal, hokej, hádzaná. Navštevujem skoro každý zápas košických hokejistov, futbalistov a hádzanárov..

Mohol by som sa označiť za milovníka áut, no doposiaľ len v teoretickej rovine. Nepohrdnem ani vynikajúcim filmom, pri ktorom veľmi rád relaxujem. Okrem toho nesmierne rád čítam denníky a týždenníky, ku knihám s beletriou sa už v týchto dňoch dostávam pomerne málo, no autormi ako je Franc Kafka, Milan Kundera či Jack Kerouack nepohrdnem ani pri opätovnom čítaní už prečítaných diel. Ak mám čas, priznám sa aj keď to nie je ideálne, siaham po odborných publikáciách dotýkajúcich sa oblasti práva, športového práva či práva obchodného.

 

Čo by ste v Košiciach resp. na Slovensku chceli zmeniť ?

 

Mojim osobným prianím by snáď bolo, aby o každodenných štátnych či komunálnych problémoch rozhodovali na to povolaní a odborne zdatní ľudia. Tento fenomén už pochopili mnohé európske či iné krajiny, a ja osobne verím, že tento fakt pochopíme čím skôr aj na Slovensku, a posunieme svoje vnímanie do roviny pragmatickosti, účelnosti, funkčnosti a efektivity nezaťaženej osobnými antipatiami či nesympatiami.

Čo sa týka Košíc, sú mestom, v ktorom sa narodil, a v ktorom žijem. Či tu budem žiť celý život neviem nakoľko len veľmi nerád hovorím unáhlené „nikdy“. Môže sa stať, že Košice opustím, ale viem, že sa do nich určite jedného dňa vrátim. Košice považujem za malebné mesto plné histórie, kultúrnych pamiatok, ktoré vzhľadom na svoje možnosti a kapacity ponúka svojim obyvateľom či návštevníkom až nadpriemerné možnosti spoločenského, kultúrneho, športového či iného vyžitia. Košice sú v tomto roku európskym hlavným mestom kultúry, ponúkajú množstvo zážitkov či kultúrnych možností, na podklade ktorých vieme spoznať svoje mesto o niečo lepšie.

 

(em)

Foto: archiv J.Č.

Zdroj: 
kosickespravy.sk