Posunieme ručičky hodín späť

Narušenie denného biorytmu totiž negatívne vplýva na ľudský organizmus, pričom najhoršie ho vnímajú citlivejší jedinci, deti a ľudia s vyšším vekom či niektorými ochoreniami.

„Posun času pôsobí na ľudí nepriaznivo bez ohľadu na to, ktorým smerom si ručičky posúvame, pretože na nejaký čas rozhodí náš biorytmus. No jesenný posun času vnímame obyčajne lepšie preto, že získame akoby jednu hodinu k dobru a môžeme si ráno dlhšie pospať, aj keď bývame zasa večer skôr unavení. Niektorí ľudia sa však posunu času prispôsobujú horšie a naďalej sa zobúdzajú podľa ‚starého‘ času, takže sa u nich môže objaviť denná únava vyvolávajúca podráždenie a poruchy koncentrácie či pamäti,“ hovorí Eva Feketeová z Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach.

Jesenný posun času podľa nej síce znamená o hodinu dlhší ranný spánok, no táto sladká ilúzia sa môže razom rozplynúť, keď po týždni zistíme, že chodíme síce o hodinu do postele neskôr, ale ráno nás naše biologické hodiny prebúdzajú “postarom”, a teda v skutočnosti spíme o hodinu kratšie, než sme plánovali.

„Zdravému dospelému človeku bez poruchy spánku netrvá prispôsobiť sa tejto zmene zvyčajne dlhšie ako niekoľko dní a adaptuje sa na ňu teda pomerne ľahko. No deti, starší ľudia, či pacienti so srdcovo-cievnymi chorobami, alebo duševnými ochoreniami ,sú na tom podstatne horšie. Vo Švédsku napríklad zistili väčší počet srdcových infarktov v prvých troch dňoch po posune času a preukázaný je aj nárast dopravných a priemyselných nehôd bezprostredne po posune času. Chýbajúca hodina svetelného svitu v podvečer môže byť tiež spúšťačom duševného ochorenia, napríklad bipolárnej poruchy či sezónnej afektívnej poruchy, teda zimnej depresie,“ vysvetľuje pracovníčka Neurologickej kliniky UPJŠ LF a UNLP Košice Eva Feketeová, podľa ktorej dánski vedci zaznamenali nárast depresií počas 10 týždňov od zmeny času a v Austrálii bol zasa zistený štatistický významný nárast samovrážd u mužov po posune času - a to jarnom i jesennom.

Zmyslom posunu času bolo lepšie využiť denné svetlo, a ušetriť elektrickú energiu. „Normálny“ čas je práve ten zimný. Letný čas bol po prvý krát zavedený v roku 1908 v Kanade a v Európe sa posúva od roku 1916, pričom dnes využíva posun času asi 40 percent krajín sveta napriek tomu, že je ekonomický prínos tejto zmeny  veľmi spochybňovaný. Letný čas majú pritom ľudia - s výnimkou prvých dní po posunutí ručičiek hodín, ktoré nás zvyčajne dosť rozladí - vo väčšej obľube. Prispieva totiž k prirodzene dlhším večerom v jarnom a letnom období, ktoré vieme aktívnejšie využiť, než svetlé rána ale o hodinu kratšie večery. Preto je veľmi aktuálna otázka, ktorý čas si ponechajú členské štáty EÚ, keďže sa na základe celoeurópskeho hlasovania rozhodlo, že posledný prechod na letný čas sa môže uskutočniť 31. marca 2019 a posledný prechod na zimný čas môže byť 27. októbra 2019.

„Za dlhé obdobie striedania letného a zimného času si ľudia navykli na existujúci denný režim a prispôsobili mu pracovné i voľnočasové aktivity, aj keď ide o administratívne, teda umelo vytvárané zásahy do biologicky nastaveného circadiánneho  režimu. Niekto tieto zmeny zvláda lepšie, iný horšie - sú ľudia, ktorí dobre znášajú prácu v viaczmennej prevádzke či zmeny časových pásiem, zatiaľ čo iní trpia takzvanou pásmovou chorobou známou ako jet lag a ich adaptácia na posun času trvá podstatne dlhšie. Z môjho pohľadu ako psychológa nie je podstatné, či prijmeme za stály čas ten letný alebo zimný, pretože ľudia sa mu časom prispôsobia a dôjde u nich k synchronizácii biologických, psychologických, sociálnych a pracovných rytmov. A takisto budú vždy jestvovať charakteristické ‚ranné vtáčatá‘ či ‚škovránkovia‘, ktorým vyhovuje včasné ranné vstávanie a skoršie usínanie, ale aj ‚nočné sovy‘, ktoré naopak vstávajú neskôr a aktívne sú dlho do noci...,“ reaguje odborná asistentka na I. psychiatrickej klinike UPJŠ LF a UNLP Milana Kovaničová, podľa ktorej je pozitívnym faktom to, že sa už čas posúvať nebude.

Dodáva pritom, že rozhodnutie prijať „letný“ alebo „zimný“ čas môžu vnímať rozdielne  skupiny mladých a starších ľudí, keďže rozdiely v dennej aktivity sú tak trochu aj generačnou záležitosťou. Zatiaľ čo starší ľudia preferujú obyčajne skoršie usínanie a budia sa včaššie, mladým ľuďom vyhovuje skôr posun k večernej aktivite...

Aj neurologičku Evu Feketeovú. teší zrušenie posunu času, bez ohľadu na to, ktorý čas si ponecháme ako trvalý - keďže aj podľa nej je pre ľudí najproblematickejšie samotné posúvanie času v priebehu roka. Poukazuje však súčasne na veľký vplyv denného svetla a tmy na náš biorytmus.

„Pre ľudské telo je v zásade posun času či už napred alebo naspäť rovnaký - biologické hodiny sú schopné adaptovať sa na ktorýkoľvek z nich. Preto nech prijmeme ktorýkoľvek čas, najprínosnejšie bude, že sa už viac nebude meniť. Pôvodný je zimný čas, aj keď mnohí ľudia by radšej volili ako stály čas radšej letný, pretože by ho dokázali lepšie využiť pre svoje aktivity. Prirodzené denné svetlo je, smozrejme, veľmi dôležité pre nastavenie našich biologických hodín, ktoré harmonizujú chod celého tela - a okrem mnohých dobre známych biologických funkcií majú svoj význam aj v imunitnom systéme. Preto je pre organizmus lepšie, keď sa v rámci denného režimu skĺbi fyzická a psychická aktivita so svetlou časťou dňa a odpočinok si zas necháme na jeho tmavú časť,“ poznamenáva neurologička. Z tohto pohľadu by bol teda pre väčšinu ľudí asi vyhovujúcejší skôr letný čas.

(fek, jo)