Raz, dva, tri mantry

„Keď pred pätnástimi rokmi tu Erik Binder stál na otvorení svojej výstavy Ja zero, bol jedným z viacerých mladých umelcov, ktorým toto múzeum poskytlo jednu z prvých možností samostatnej štartovacej plochy. Dnes tu stojíme aj vďaka tejto nostalgickej spomienke – veľa vecí, ľudí a miest sa za tie roky zmenilo – ale predovšetkým z Erika sa stala priam značka umeleckej kvality a zoznam jeho úspechov by bol pridlhý na čítanie jedným dychom. Najvýraznejšou zmenou oproti jeho tunajšej prvej výstave je však to, že tu dnes môžeme privítať spolu s Erikom Zoju Zupkovú a sledovať výstavu, ktorá je ich spoločným dielom,“ povedal na vernisáži kurátor výstavy Peter Tajkov.

Ako dodal, výstava je výsledkom postupnej transformácie nápadov, motívov a foriem, ktoré Binder zo Zupkovou predviedli najprv v bratislavskom alternatívnom Beastre a neskôr vo festivalovom stane na piešťanskom Grape. „Až táto výstava poskytla obom možnosť plnohodnotnej galerijnej inštalácie. Výstava nie je len súborom vhodne nainštalovaných diel v priestore, ale doslova mikrokozmom Binderovskej imaginácie, ktorá však prítomnosťou scénografky a divadelnej režisérky Zoji Zupkovej dostáva nové artikuly, ba aj istú novú formálnu disciplínu. Zoja umocňuje hravé príbehy Erikovej obrazotvornosti – takpovediac spoluvytvára výtvarné javisko, do ktorého – na rozdiel od toho divadelného – sa môže divák priam ponoriť,“ dodal Tajkov.  

Základným motívom výstavy sú symboly našej modernej životnej cesty plnej nástrah, prekážok, márnosti, ale pre pár vyvolených aj hravej radosti. „Celá koncepcia výstavy je aj akýmsi príspevkom k oslavám tohtoročnej storočnice jedného z najzásadnejším smerov 20. storočia – dadaizmu, ku ktorého fundamentom sa obaja umelci často hlásia,“ hovorí a ďalšom aspekte zaujímavej výstavy jej kurátor.

(sd)