V Urbanovej veži bude opäť Východoslovenské múzeum

So súhlasom vlastníka – Rímskokatolíckeho farského úradu sv. Alžbety sa na tom dohodli doterajší nájomca veže Alfonz Lukačin a riaditeľ VSM Róbert Pollák. Symbolický kľúč od Urbanovej veže odovzdal emeritný biskup košickej arcidiecézy Alojz Tkáč predsedovi Košického samosprávneho kraja Zdenkovi Trebuľovi. Regionálna samospráva je zriaďovateľom múzea.

Objekt Urbanovej  veže vznikol v poslednej tretine 14. stor. pri stavbe dnešnej katedrály. Čiastočnú renesančnú úpravu dostala v 17. storočí, keď ju v roku 1628 prestaval prešovský staviteľ Martin Lindtner. Posledný stavebný zásah, ktorý čiastočne zmenil výzor veže, sa vykonal v rokoch 1943-1947. Vtedy bola pristavená neorenesančná arkáda so strieškou, kde bola osadená unikátna zbierka gotických a renesančných epitafov pochádzajúcich z dómskeho areálu. Urbanova veža, ako súčasť areálu košického Dómu, bola v januári 1970 vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Po rekonštrukcii objektu bola v auguste 1977 slávnostne otvorená expozícia Východoslovenského múzea Umelecké kovolejárstvo na východnom Slovensku.

V rámci reštitúcie sa veža v roku 1996 dostala do vlastníctva Rímskokatolíckeho farského úradu Dómu sv. Alžbety v Košiciach, ktorý dal objekt v krátkom čase do prenájmu. Prenajímatelia tam niekoľko rokov prevádzkovali bar. V máji 2004 bolo v Urbanovej veži otvorené súkromné Múzeum voskových figurín, ktorého majiteľom je Alfonz Lukačin. Zbierky zo zrušenej expozície Umelecké kovolejárstvo na východnom Slovensku boli uložené v depozitároch VSM a v roku 1998 bola časť pôvodnej expozície inštalovaná v areáli Katovej bašty, kde si ju aj v súčasností môžu návštevníci pozrieť.

Košický samosprávny kraj a Východoslovenské múzeum Košice zachovajú vo veži výstavu voskových figurín, no ďalšie priestory budú využívané na krátkodobé výstavy a workshopy. Vo veži sa budú pravidelne prezentovať aj kultúrne zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti KSK. Urbanova veža sa stane centrálnym bodom programu Terra Incognita – Krajina nespoznaná, ktorým sa regionálna samospráva pripája k projektu Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013. Na cesty za spoznávaním Košického kraja, jeho tajomstiev, histórie, tradícií i zaujímavostí bude pozývať 24 kultúrnych zariadení KSK, ktoré pôsobia na celom území kraja.

Urbanova veža je úzko spojená s majestátnym zvonom Urban. Požiar 3. decembra 1966 ťažko poškodil nielen samotnú stavbu, ale aj vzácny zvon Urban z roku 1557 od zvonolejára Františka Illenfelda, ktorý sa rozpadol na niekoľko desiatok kusov. V roku 1989 ho zrekonštruovali v areáli depozitárnych priestoroch Východoslovenského múzea v Šaci. Rekonštrukčné práce robila moravská zvonolejárska dielňa rodiny Dytrichovcov. Od roku 1989 je vystavený pred Urbanovou vežou. Vo veži je zavesená kópia zvona Urban, ktorú odliali vo Východoslovenských železiarňach Košice.

Keď sa Urbanova veža, ako súčasť areálu košického Dómu, stala v januári 1970 národnou kultúrnou pamiatkou, masívnosť, účel a historický charakter stavby sa ukázali ako najvhodnejšie pre umiestnenie expozície umeleckého lejárstva. Toto remeslo bolo na východnom Slovensku už od 14. storočia najrozšírenejším a najvyspelejším. Podľa štúdie vypracovanej Slovenským ústavom pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody (SUPSOP) v Bratislave sa robila rekonštrukcia objektu. Hlavným projektantom bol Ing. arch. Vojtech Fifik, ktorý navrhol aj oceľovú konštrukciu v interiéri  pre expozičné potreby múzea. V interiéri sa nachádzali 4 plné podlažia a 4 medziposchodia s celkovou inštalačnou plochou 300 m^2. . Návštevníci tu mohli vidieť históriu Urbanovej veže a prierez jednotlivými obdobiami lejárstva a umeleckého lejárstva od ranného stredoveku až do 20. storočia. Autormi scenáru expozície Umelecké kovolejárstvo na východnom Slovensku boli V. Kejlová a Vavro Cselényi z VSM a Juraj Spiritza zo SNM Bratislava. Architektonické výtvarné riešenie navrhol Ing. arch. Vojtech Fifik – SÚPSOP a J. Prexta – VSM.

podľa materiálu KSK

rch