Vrcholy divadelného maratónu
Druhú desiatku ročníkov načal počas prvého septembrového týždňa Festival divadiel strednej Európy, ktorý organizuje Občianske združenie Košické divadlo a z verejných zdrojov ho podporil Fond na podporu umenia a grantová schéma organizácie K13 – Košické kultúrne centrá. Trinásť divadelných produkcií rôznych žánrov a viacero sprievodných podujatí opäť prilákalo do festivalových hľadísk stovky divákov.
„Festival aj v tomto roku potvrdil, že už má svoje pevné miesto na mape kultúrnych podujatí v Košiciach. Som presvedčený, že produkcie divadiel z piatich krajín prilákali nielen skalných fanúšikov festivalu, ale aj nových. Určite budú medzi nimi aj takí, ktorí práve na festivale prišli na chuť divadelnému umeniu a počas nasledujúcich mesiacov si nájdu cestu aj na predstavenia košických kamenných divadiel. Tak ako v predchádzajúcich rokoch ponúkol festival pestrú zmes divadelných produkcií, ktoré priniesli aj nové netradičné divadelné pohľady na rôzne témy. Medzi festivalové krajiny aj v tomto roku pribudol nováčik, keď sa na festivale prvýkrát v histórii predstavilo divadlo z Macedónska,“ hodnotí 11. ročník riaditeľ festivalu František Ténai.
Už tradične sa s veľkým úspechom stretli pouličné predstavenia pred Historickou budovou Štátneho divadla Košice. Pred prvým predstavením festivalu, Mastným hrncom Júliusa Barč-Ivana v podaní ochotníkov z košického Divadla Actor pod vežou, sa nebo nad Košicami zatiahlo a diváci sa spočiatku pred občasnými kvapkami museli chrániť dáždnikmi. Klasická slovenská veselohra napokon vyvolala nielen úsmevy na tvárach divákov, ale zahnala aj dážď. Brániciam divákov dalo poriadne zabrať počas tretieho festivalového dňa aj predstavenie Túlavého divadla z Trnavy, ktoré je už tradičným a veľmi populárnym hosťom festivalu. Ich netradičný NONSenS noci svätojánskej vychádzajúci z predlohy Williama Shakespeara vyvolával výbuchy smiechu. Ale najväčšiu zábavu priniesli situácie, ktoré sú možné len pri festivalových predstaveniach. Tie, pri ktorých sa do deja predstavenia nechtiac zapojili chodci náhodne prechádzajúci cez „javisko“ na ulici.
Festival mal aj v tomto roku viacero vrcholov. Tým prvým bol určite druhý festivalový deň, ktorý patril slovenskému hercovi Jurajovi Kukurovi. Najprv s ním tri výherkyne sprevádzané aj generálnym riaditeľom Štátneho divadla Košice Petrom Himičom a riaditeľom činohry Milanom Antolom strávili veľmi zaujímavú hodinku pri neskorých raňajkách. Pre všetkých bolo stretnutie s charizmatickým slovenským hercom príležitosťou dozvedieť sa zaujímavosti zo života herca, ktorý strávil časť svojho profesionálneho života v exile v Nemecku. Juraj Kukura ako Karamazov potom večer prilákal do hľadiska Historickej budovy ŠD Košice vyše päťsto divákov, ktorí si prišli pozrieť dramatizáciu slávneho románu Fjordora M. Dostojevského Bratia Karamazovci. Tú s hercami pražského Činoherního klubu naštudoval slovenský režisér Martin Čičvák. Mnohým divákom sa pri tomto predstavení zatajoval dych zo skvelých hereckých výkonov, ktoré do posledného miesta zaplnené auditórium ocenilo niekoľkominútovým standing ovations. Ďalším vrcholom festivalu bolo určite predstavenie Spálenisko, ktoré v posledný deň festivalu odohralo v historickej divadelnej budove divadlo z poľského Rzeszowa. Teatr im. Wandy Siemaszkowej ponúkol príbeh zaoberajúci sa aktuálnou témou utečenectva s vynikajúcimi hereckými výkonmi a nevšedným spracovaním.
„Nielen spomínané vrcholy festivalu, ale aj ďalšie predstavenia mali u divákov veľmi dobrý ohlas. Či už hra Zažeň vlka v podaní študentov Akadémie umení z Banskej Bystrice, alebo hra Divadla Gasparego, ktoré sa na festival vrátilo so svojráznou dávkou čierneho humoru z írskeho Leenane v hre Osamelý západ Martina McDonagha. Obe zaplnili hľadisko Malej scény ŠD Košice. S úspechom pred takmer dvoma stovkami divákov vystúpilo aj Prešovské národné divadlo, ktoré naplnilo sálu košických Kasární/Kulturparku. Nezabudli sme ani na najmenších divákov, ktorých privítalo Bábkové divadlo. Na svoje si prišli aj milovníci hudby a hudobného divadla. Pri Sláčikoch v divadle košického orchestra Musica Iuvenalis, pri predstavení Dvořák – hudba života košického Teatra Sapiens, ale aj pri netradičnom pohľade na operu v podaní budapeštianskeho divadla Maladype,“ doplnil riaditeľ festivalu František Ténai.
Jedenásta kapitola Festivalu divadiel strednej Európy je už históriou. „Festival bol aj v tomto roku rovnako zaujímavý, ale predsa len tak ako vždy iný a jedinečný. Teraz sú pred nami mesiace, počas ktorých začneme hľadať hostí dvanásteho ročníka festivalu. Verím, že aj v roku 2018 prinesieme do Košíc divadelné predstavenia a sprievodné podujatia, ktoré budú opäť vynikajúcou predohrou divadelnej sezóny v kamenných divadlách,“ vyslovil sa riaditeľ festivalu.
(sd)
